Tento rok som sa rozhodol, že vyskúšam medzinárodnú súťaž. Lákalo ma po skúsenostiach z Normandie more a tak som sa prihlásil na Spring Cup Mechelinky. Okrem mňa sa prihlásili na súťaž aj Vlado Šimo, Rudo Sándor, Fero Ruisl a Ľubo Ivan. Fero s Ľubom nakoniec nešli. Okrem nás tam bola nemecká, rakúska, česká a poľská špička, Ukrajinci, Švajčiar, Maďar, Američan.
Vo štvrtok nastal deň D a budíček kikiríkal ráno o piatej. Raňajky pred cestou, káva na pmpe a o šiestej som vyrazil smer Liptov. U Vlada som bol 5 minút pred ôsmou. Rudo sa dostavil k Vladovi na raňajky po deviatej, poprekladali sme všetko do Vladovho krpatého Passata a tradá cez hornú Oravu do krajiny neobmedzených možností.
Prvých 100km v Poľsku po okreskách medzi kamiónmi bola iba predzvesť toho čo všetko nás po ceste stretne. Na prvom úseku sme stratili asi 30 minút, na druhej časti po starej „diaľnici“ sme nabrali ďalšiu hodinu postávaním v kolónach pred každým semaforom. Za tento zážitok si účtovali 2x 10 Zlotých. Pri Lodži sme sa napojili na novšiu diaľnicu kde je povolených 140km/h a tak Vlado práskol do koní. Radosť nám nevydržala dlho keď policajti pri Kutne pred nami zatvorili diaľnicu. Obchádzka cca 70km urobila ďalšie hodinové zdržanie za čo si naúčtovali 30 Zlotých. Do Mecheliniek sme sa dostali o pol deviatej večer a z podvečerného lietania nebolo nič. Po nekonečnej ceste dobre padlo vychladené poľské pivo v reštaurácii „Klif“ kde sme boli všetci ubytovaní. Na izbe sme ešte okoštovali jablkovú šťavu a zaľahli. Ráno boli raňajky o siedmej a o ôsmej brífing, kde sme sa dozvedeli čo sme už dávno vedeli, že podmienky na lietanie sú slabé a že sa pôjde lietať na Vladovu jamu zvanú „Gril“. Niektorí Poliaci to ešte stále volajú Żwirownia.
Prvé kolo sa začalo lietať okolo desiatej a vietor fúkal okolo 3m/s s občasnými termickými bublinami. Časy sa lietali okolo 60s – 65s, bublinári tesne pod 55s. Ja som zalietal 66,21s, Rudo ešte predo mnou 75,59s. Potom sa podmienky zlepšili, vietor stúpol na 5-6m/s a Vlado zaletel 48,78s a zaradil sa do prvej päťky (tisícka za 46,36). Dobrý vzduch pokračoval aj v druhom kole a ja som letel medzi prvými a ušlo sa aj mne a tak som urobil na moje pomery dobrú húpačku urobil tri rýchle prelety a potom som sekol tretiu bázu a bolo po čase. Po vracaní sa som stratil rýchlosť a dolietal som za 66, napriek tomu som bol z letom spokojný. Rudo zaletel 60,8 a Vlado 50,58s (tisícka za 46,79). Začalo tretie kolo. Ja som letel opäť niekde v polovici. Po štarte som zle nasadil na húpačku a pri druhej húpačke som to utrhol a neplánovane som sadol na zem. Nula. Rudo zaletel 58,43s a Vlado 49,61s (tisícka za 44,24) Ku koncu tretieho kola začali podmienky slabnúť, ale ešte stále to bolo vcelku dobré. Vo štvrtom kole som si chcel polepšiť náladu. Ja som však mal letieť až tretí od konca. Podmienky každým letom slabli a tak odlietalo iba niečo cez 20 pilotov a prerušili kolo. Štartová listina sa rozdelila na 3 skupiny po 15 a štvrté kolo sa malo dolietať v sobotu. Vlado bol po prvom dni na treťom mieste za Poliakom Andrzejom Klousekom a nemcom Thorstenom Folkersom. Horúce počasie na Grile nás dokonale usušilo a tak sa každý tešil pod sprchu.
Na piatkový banket sme (hlavne Vlado) šli v dobrej nálade. Najskôr sme prišli na nesprávne miesto, ale po pár minútach sme našli tú správnu reštauráciu. Sedeli sme s Čechmi a nálada bola dobrá. Kuli sa plány na ďalší deň, ohovárali sa tradične všetci a všetko. Pamätníci ale vraveli, že minulý rok mal banket vyššiu úroveň. Na nekonečne pomalom poľskom „4G“internete som našiel zlé správy. Počasie na sobotu malo byť síce jasné, ale s vetrom to bolo horšie, tak sme ho ešte dolaďovali na izbe jablkovou šťavou. Ráno brífing o ôsmej, potom o desiatej, jedenástej…. Vyhnali nás na Klif. Rozbalili sme plachty, poskladali modely a začal piknik. Občas to tam na skúšku dajaký šaľeny poľak šmaril a bol rád že landowal na Klife a nie pod. Na rad prišli paštečky, dobošky, minerálky a čakanie… Opäť sme sa opekali na slnku, ktorého mali tento rok Poliaci dostatok. Medzi tým sa zdvihol uragán a za vetra 2,5-2,8m/s sa začalo nulté kolo podľa čísel. Ja som mal 41 a tak sa mi našťastie „neušlo“. Aj tak som nechcel letieť vo vánku. Nulté kolo skončilo a začalo voľné lietanie. Tyčkoidy sa stavali do radu a kto mal gule odštartoval. To najľepša zabava. Znásilňovanie počasia trvalo asi do pol šiestej a usporiadateľ to vzdal. Večer opäť pivko či jablková šťava a tradičné ohováranie. Ďalší príjemne strávený deň na výlete. Šumne šebe zaspávalo. V nedeľu ráno som spachtošov zobudil o pár minút skôr, bolo sa treba pred raňajkami pobaliť. Raňajkové menu šunka, syr, zelenina + vajíčka či párky sa scvrkli na jedno-výber, …plus vajíčka.
Na brífingu o ôsmej usporiadateľ nenechal nič na náhodu a pri zvesených vlajkách zavelil útok na Klif. Napriek tomu že sa ani vlások nepohol postavili bázy a opäť začal piknik na Klife ktorý trval do jednej PM. Potom potichúčky začali baliť bázy a časomieru, mikrobrífing a zavelili útok na Gril (či Żwirowniu) napriek tomu, že tam síce fúkalo 3m/s, ale z ľava, čo jest cez protisvah. To opäť zvestovalo super polietanie. Pre nezainteresovaných Gril sa to volá odvtedy čo tam dajaký maník so Slovenska povesil havka na vedenie vysokého napätia.  Havko už má nové krovky. Bočák nebočák, rotor nerotor, ide sa dolietať štvrté kolo aby bola súťaž platná. Za blbých podmienok odštartovala druhá skupina a ako tak to odlietali. Potom hneď pokračovala tretia skupina, Mataczyno na bubline odkrúžil tisícku a blbé podmienky začali ešte viac slabnúť. Vlado zalietal 73,10 Ja som si po dvoch opravách nechal zapísať nulu, lebo miestny vzduch už neudržal ani Orchidej, ktorú som vytiahol do toho marastu, lebo Bull by to určite ťažko preštekával.  Rekordman v počte opráv bol Rudo Sándor, ktorý mal záver dňa a divákov iba pre seba a vo štvrtom kole dal 5 štartov. Z 30 pilotov ktorý lietali v nedeľu dali piati nulu. Ja som dva krát po odhode skončil pod svahom, Rudo a jeden poliak po raze, na svahu skončili ďalší, niekoľko minútové pokúšanie sa o pristátie na svahu úspešne vybojoval Lukas Gaubatz… Paródia na súťažné lietanie sa skončila.Vlado kvôli skupinovaniu a báječným podmienkam klesol na 8 miesto, dovtedy prvý Klousek na tretie a druhý Thorsten na šieste. Ja som s dvomi nulami dobil posledné miesto a Rudo s jednou skončil piaty od konca.
Cesta domov bola v podstate nudná, žiadne zápchy, odklony. Cestu sme iba občas prerušili kvôli Vladovej cigaretke a mojej káve. Na hraniciach sme ešte dotankovali lacnú naftu a o polnoci sme boli u Vlada. Ja som dorazil domov o 2:10 ráno.

Zaujímavá štace, kto nebol nemusí banovať.  :lol: Už se všichni těšíme na Jéžiška… nie, na budúci ročník.

Poradie: 1.) Jerzy Mataczyno (PL), 2.) Siegfried Schedel (DE), 3.) Andrzej Klousek (PL), 8.) Šimo Vladimír, 41.) Sandor Rudo, 45.) Laco Vašek


Laco

Laco

More Posts - Website

Follow Me:
Google PlusYouTube