V týždni mi volal Luděk aby som sa pripravil na víkend na bombovanie na Turbulátore a že sa mi ešte ozve… Neozval a tak som v piatok večer písal Vladovi či garantuje počasie bez dažďa, lebo u nás a na Myjavsku pršať malo a aj pršalo. Odprisahal, že prvé kvapky prídu až večer. A tak sa mohol uskutočniť 2. ročník Katarínskeho polietania na Krochve.
Ráno som si privstal asi o piatej, asi som sa nemohol dočkať…, a pred siedmou som už pil kávičku v kaviarni u nás na pumpe. 7:20 som vyrzil na východ. Už od Ilavy fúkal silný nárazový vietor, ale kupodivu od severovýchodu a ten fúkal až po Turiec. Od Ružomberku sa to zmenilo. Takmer bezvetrie… Nálada klesala a tak som si dal ešte kávu na Slovnaftke v Ivachnovej, kúpil som si Fatru a horúceho psa a vyrazil na miesto činu. Chleba sa lámal opäť na vŕšku nad Bobrovníkom, kde bolo vidieť, že kríčky sa hýbu správnym smerom a to intenzívne. Na kopec som dorazil prvý, teplo som sa obliekol a začal skladať Jeloubulla. Fúkalo 8m/s kolmo na kopec. Nálada zvýšená. To už dorazil Vlado a ten mi hodil model naložený na 3770g. Počas letu sa ukázalo že to bol prehnaný optimizmus a ideál bol 3200g. Na tejto hmotnosti sme fičali obaja až pokým neprišiel popoludní Karol Mrva a ukradol nám vietor. Za jeho letu to ešte ako tak súťažne šlo, ale potom to skapalo pod 2m/s asi na pol hodinu. To som im musel ukázať, že Jeloubullovi to nerobí žiaden problém a 10 minút som lízal hranu. Potom sa podmienky opäť trochu zlepšili a vozili sme pol kila balastu.
Ja som v aute varil kávu, čarny čaj (s domácu paľenku) a Vladove klobásy pod zub.

Lietať sme vydržali až do zotmenia. Nikto nefrfľal, teda iba Karolovi bola zima a furt sedel v aute (asi niečo podcenil) a tak si myslím, že to bola opäť pjekná štace.
Babia jeseň sa blíži a tak dúfam, že ešte niečo polietame…



Laco

Laco

More Posts - Website

Follow Me:
Google PlusYouTube