Roger Svatoň s kolegami z Českolipska zorganizovali ďalší ročník tejto akcie ktorá zahajuje vlekársku sezónu.
Ja som sa akcie predtým zúčastnil asi 3x ešte na letisku v Ramši, ale už tretiu sezónu to organizujú na súkromnom letisku Hrušovany. Perfektné zázemie, plocha, novo pokrstená kadibúdka…
Tento rok som dorazil aj s Jurim. Ja s Luňákom a on s Etou (Marabu XXL sa neráta). Ideálna predpoveď počasia sa naplnila do bodky. Dorazili sme v piatok okolo sedemnástej. Najskôr sme sa šli ubytovať na hotel U Lišky (odporúčam) a potom sme už vyrazili na letisko. Tam už bola drvivá väčšina účastníkov. Tento rok bolo 46 pilotov. Dôvod bol jasný. Okrem počasia Roger láka na prasiatko a zabíjačkové špeciality. Tento rok opäť jaternice, krvavničky, tlačenka stejčíky a v sobotu guláš. K tomu sto kíl koláčikov a zákuskov, bečka piva a hlavne dobrá nálada. Až na pár nováčikov samí starí harcovníci. Celý víkend vlekala neúnavná smečka vlekárov za čo im patrí poďakovanie, aj tým skromným a najlepším, ale aj tým ostatným.
V piatok večer sme sedeli pod stanovým prístreškom dlho do noci. Ja som pohostil s domovinou, Celestínovi sme vyžrali kufor s údeninami, niektorí popíjali tulení mor a všetko sa to zapíjalo pivom. Ako to už býva, vo všetkej počestnosti. Po západe slnka klesla teplota asi o 15 stupňova a tak sme sa obalovali postupne ako cibule. Napriek pocitu zimy to bola proti niektorým minulým ročníkom, keď sme škrabali námrazu z okien, balada.
Sobotný brífing bol vyhlásený na 10 hodinu. Rogo upresnil všetky zákazy a bojový plán a hneď potom sa šlo lietať. Prt, predtým ešte všetkých pekne skasíroval po 3 stofky tamojších peňazí. Celý letový deň prebehol bez karambolov. Iba niekoľko modelov bolo zničených, zasiahnutý jeden karavan, samozostrelený vlekár (Jirka Fila) mojim Luňákom, zopár poškodených podvozkov (Pipper, Eta, Marabu…), ruka zasiahnutá vrtuľou… Pohoda. Napriek týmto škrabancom vládla pohoda a spokojnosť.  Na obed priviezla donášková služba zbytky svine. Pekne sme sa nabumbali. Lietalo sa do osemnástej, niektorí aj po zotmení. Večer sme opäť zasadli na valné zhromaždenie, Roger otvoril, teda chcel a podarilo sa to až Milanovi Hanzlovi, 30 ročnú Grant-sku. Bača (nie ja, ale ten Mostecký) vytiahol slovenskú Medovinu a bublinky v hrubých fľašiach. Opäť bolo o čom rozprávať dlho do noci.
Nedeľné ráno bolo pre mňa a Juriho už len rozlúčkové, keďže sme šicko porozbíjali a nebolo čím do luftu. Potriasli sme kamarátom v dosahu ruky a vybrali sa domov.

Opäť báječná štace a kto nebol môže banovať. Tak vám treba.


Laco

Laco

More Posts - Website

Follow Me:
Google PlusYouTube