Správna poloha ťažiska u modelu lietadla je jedna z najpodstatnejších vecí, čo musíme urobiť ešte pred záletom. Aj ja sám často na to kašľem a pri zálete sa v lepšom prípade iba zapotím…
Veľa  začínajúcich modelárov si kladie otázku ako zistiť ťažisko a kde sa nachádza najmä u dvojplošníkov.
V rôznych stavebniciach sa udáva v návodoch ťažisko (bod vyváženia) na hornom, či spodnom krídle. Tieto udávané body vyváženia sú zistené zo zalietaných modelov.  Pokiaľ je bod vyváženia udávaný na hornom krídle , je vyváženie dosť nepresné, prtože model podložený pod tieto body reaguje na dovažovanie veľmi „tupo“  a rozdiel od skutočného ťažiska môže byť dosť zásadný.  Naopak ak sa bod vyváženia udáva na spodnom krídle potom je vyvažovanie dosť problematické, lebo model podložený pod spodným krídlom je vratký a zle sa dovažuje na presnú mieru. Takto dovážený model je však bližšie k skutočnému ťažisku ako v prvom prípade.

Skutočné ťažisko u dvojplošníkov sa však nachádza v strede medzi krídlami. Tam sa vyvažuje ľahko a presne. Problém je však s tým ako model upevniť v bode ťažiska.
Pri modeloch cvičných, športových, polomaketách je to jednoduché pokial máme pevnú bočnicu. Pri stavbe modelu vlastnej konštrukcie s tým počítam už pri návrhu konštrukcie.
Ako na to?  Na výpočet ťažiska používam utilitku od Pavla Königa (Curtiss). Program okrem výpočtu ťažiska dokáže vypočítať plochu krídla, prepočíta rozmery vrtule palce/mm, dokáže vypočítať prevodový pomer pri zmene rozmeru vrtule na daný pohon. 

Do vypočítaného ťažiska sa snažím umiestniť v konštrukcii modelu pevný materiál, ktorý bude neskôr slúžiť na umiestnenie vyvažovacieho trnu. To platí aj pre stavebnice ARF. Pokial v stavebnici sa vo vypočítanom ťažisku nenachádza pevný materiál, tak sa ho tam snažím doplniť. Pevnosť vlepovaného materiálu závisí od celkovej hmotnosti modelu. Na model o hmotnosti 1kg stačí balza hrúbky 2mm. Na 20kg polomaketu však treba použiť aspoň brezovú preglejku 3mm.
Ďalšou operáciou je prevŕtanie bočnice hotového modelu v bode ťažiska. Snažíme sa presne dodržať vzdialenosť vŕtaného otvoru od nábežnej hrany horného krídla. Výškovú os vrtaného otvoru môžeme prispôsobiť danej konštrukcii tak  aby sme neprevrtali nosné prvky, poprípade maketové doplnky… Opäť sa snažíme výškovú os dostať čo najbližšie do stredu medzi osami profilov horného a spodného krídla. Priemer vrtaného otvoru prispôsobíme hmotnosti modelu a použitého vyvažovacieho trnu. Na model o hmotnosti 1kg nám ako trn môže poslúžiť oceľový drát s priemerom 2mm. Na 20kg ťažký model použijeme oceľovú guľatinu 8mm.


Menší model stačí pri vyvažovaní podložiť prstami pod trnom prevlečeným cez trup. Pri väčších modeloch si budeme musieť urobiť prípravok (stojan) na podloženie modelu

Po presnom vyvážení modelu dieru prelepíme kúskom fólie, alebo prelepíme vhodným doplnkom, vytmelíme….  Možností je veľa podľa chuti každého soudruha.
Vyváženie modelu je iba základné a presné ťažisko zistíme až pri zálete modelu. Pokiaľ vytrimovaný model po ubratí plynu „vypláva“ a je citlivý na kormidlá, tak ťažisko je príliš vzadu. Pokial je model naopak „tupý“ na ovládanie a po ubratí plynu príliš klesá, tak je ťažisko príliš v predu.
Postupným dovažovaní model zalietame tak, aby splňoval podmienky na kľudné lietanie.

Laco

Laco

More Posts - Website

Follow Me:
Google PlusYouTube