Tento víkend sa uskutočnil 2. ročník stretnutia nášho neexistujúceho klubu na Donovaloch spolu s rodinnými príslušníkmi. Prvého ročníka sa zúčastnilo iba zopár členov, tento rok už bola účasť omnoho väčšia. Okrem mojej maličkosti sa zúčastnili Mirec, Bezo, Dráčik, Dráčik jr. Kaskadér, Juri, Mac, pani Mária, budúca pani Mária, pani Ľuba , pani Aďa, pani Katarína a deti v počte 4 kusy.

Ja, Mirec a Bezo s rodinami sme dorazili ešte v piatok podvečer. Cestou sme sa zastavili na kolibe Goral na Donovaloch, kde sme započali obžerstvom pohodový víkend. Po ubytovaní na chate Magura sme v izbe revolučných tradícií spoločnými silami zdolali sedmičku bieleho a kúsok červeného vínka. Unavený po ceste sme postupne zalomili a o pol dvanástej pí em už bola všade tma. Ráno sme sa prebudili do krásneho slnečného dňa, ale okolo desiatej v čase keď sme sa chystali na lanovku sa zastavil nad kopcom Zvolen mrak. Napriek tomu sme sa vybrali hore. Náročnú turistickú trasu s nami absolvovali aj krajšie polovičky a deti. Na severný svah Zvolena sme sa dostali pred jedenástou a po chvíli boli naše Ftáky poskladané a pripravené k letu. Po necelej hodine dorazili aj Dráčikovci. Po pol hodine lietania sa schyľovalo k prvému útoku dažďových mračien, tie sa však úctivo pred nami rozostúpili a tak naše prvé zakrývanie modelov bolo zbytočné. Ženy (neskôr použité ako kontrarozviedka) a deti už boli v tej chvíli na ceste dolu. Opäť sme zopár desiatok minút polietali a opäť rovnaký scenár. To nám už ale naši zvedovia hlásili, že k lanovke sa blížia Juriovci a Mac-Pedrolišiakovci. Tí sa plížením plazením dostali až na vrchol Zvolena kde si potajme nachystali svoje Ftáky so zámerom zákerne zaútočiť na náš tábor zo vzduchu. Moment prekvapenia sa však nekonal, keďže sme boli našimi zvedmi o pripravovanej akcii informovaní a naše Ftáky sme včas dostali do vzduchu a tak sme boli v presile piati proti dvom. Záškodníci po neúspešnom útoku skráčali v plnej zostave ku nám do základného tábora. V tej dobe už boli fantastické podmienky na lietanie a svišťaniu krídel nebolo konca. Unavený z lietania, slnka a vetra sme sa na chatu dostali cca o šesnástej. Dráčikovci keďže nemali opušťák na dva dni sa s nami rozlúčili a odišli ešte v sobotu domov. Po pre niekoho výdatnej a pre iného chudobnej večeri sme opäť zasadli v izbe revolúčnych tradícii a tentokrát sme pre zmenu opäť vydržali do pol dvanástej. Preberali sme všetky možné a hlavne nemožné teórie. Každý sa snažil presadiť svoj názor v danej problematike. Dokonca aj tí čo majú svoj názor, ale aj tak mu neveria… :lol:
V nedeľu ráno bolo opäť krásne slnečné a vcelku teplé počasie a na lanovku sme nasadli už o desiatej. Na kopci bolo príjemne teplo, vietor 3-4m/s ale výborná termika a opäť to nosilo a dalo sa blbnúť do zblbnutia… Do vzduchu na kopci sa dostal premierovo aj Bezov Doppelraab. Síce na krátko ale predsa. Nedeľné fantastické polietanie sme ukončili o trinástej. Ešte tradičné zastavenie na kolibe Goral, spoločný obed a pobrali sme sa domov.
Pre mňa krásny víken a poďakovanie zaň patrí všetkým zúčastneným.

Koniec bačovho hlásenia!!!

Sobotné poletovanie:

Nočné teoretizovanie:

Nedeľné poletovanie:

Troška scenérie:

Video:

Laco

Laco

More Posts - Website

Follow Me:
Google PlusYouTube