Po rozložení Trinity som ostal bez svaháka a už som myslel, že túto sezónu ostanem uzemnený.
Hrou osudu sa ku mne ale dostalo eldorádo od J. Mullera a sezóna tym bola zachránená :-)
Prečo to ale píšem, ide o to že tento model z videnia poznám odkedy sa začal vyrábať a popravde vôbec som nevedel čo si
o ňom myslieť., pôdorysom krídel sa úplne vymyká všetkému s čím som sa doposiaľ stretol, špicatými koncami krídel moc dôvery nevzbudzuje a taktiež ani dĺžka trupu nieje obvyklá…
Tento model si ale zaslúži svoj vlastný článok pretože po pár letoch úplne odrovnal moje obavy a dokonca musím priznať,
že som si na ňom vytvoril závislosť :-))
Padanie po krídle, trhanie sa v zátačkách a ani iné ´´radosti´´ sa nekonajú, model je perfektne čitatelný a blbovzdorný,
pilot sa tak môže sústrediť na samotný let a iba dávať povely do kniplov ktoré sú v okamihu vykonané.
Aj keď Eldorádo nebolo navrhnuté ako akrobatický model tak akrobacia je limitovaná len pazúrmi čo mi rastú zo zápästí,
sekané výkruty su sekané a v lete na chrbte drží aj napriek značnému vzopätiu stopu.
Lietal som s ním vo Vrátnej keď fúkalo 21m/s a lietavam s ním aj doma na kopčekoch pri večernom vánku keď sa lieta citovka a to éro to proste dá.
Vždy som hovoril že univerzálne lietadlo je také ktoré lieta v každých podmienkach naprd, Eldorádo mi dokázalo že naň to neplatí .