Časť prvá, cesta tam.


Do Normandie na cestu dlhú 1812km som sa vybral v sobotu ráno o 4:50. Cesta bola prázdna a suchá až po Vysočinu. Od Jilavy asi 30km pršalo a potom už bolo väčšinou polojasno. Teplota okolo 20°C ideálna na cestovanie. Cestou okolo Rokycan som sa zastavil u Jindru, ale po telefonickom rozhovore som zistil, že niekde lieta, ale že ak niečo chcem manželka je doma nech zazvoním. Neotvorila. Škoda, mal som pre ňu syry. Na Rozvadove som dotankoval a tradá smer Saarbrücken, kde som mal zabúkovaný hotel. Cesta až po cieľové mesto bola plynulá a so štyrmi zastávkami na obed, kávu a „pretiahntie sa“ som dorazil na hotel o piatej PM. Posledných pár kilometrov cez mesto trvalo pol hodinu, lebo bola uzavretá diaľnica a všetko hnali cez mesto.
V príjemnom hotelíku som sa ubytoval, dal pivko a sprchu a šiel do susednej budovy kde som zbadal rečtauráciu s kebabom. Podľa tváre asi originál Turek mi urobil porciu s hranolkami, bohatou zeleninovou oblohou a fantastickým dresingom. Mäso a dresing boli tak jemné, že som to zhltol ani som to nestihol odfotiť. Fantázia v papuľke a výborné zakončenie dňa. Zalomil som po šiestej. Dobrý dojem z hotela pokazilo ráno. Zabudli mi pripraviť raňajky a ochota obsluhy bola nulová, nie že by nechceli, ale nevedeli… No nič, dotankujem a hor sa do Francie. V okruhu kilometra dve pumpy a obe otvárali až o ôsmej. Ešteže tá na výjazde na diaľnicu fungovala. Hneď za mestom je hranica a známy kultúrny šok. Diaľnica ako cesta okolo Turnej na Bánovce, zvodidlá pokrivené a hrdzavé ako minulý rok za Brenerom v Taliansku, tráva pri krajniciach nepokosená, kríčky siahajú až k zvodidlám… Po dvoch hodinách cikpauza a milé prekvapenie. Nešiel som tadiaľto asi osem rokov, ale toalety a samotné odpočívadlá prešli rekonštrukciou a to všetky na ktorých som sa náhodne zastavil. Zmizli šlapáky a smrad, pribudli čisté a udržiavané záchody a umývadlá. Okolie upravené, nový asfalt. Palec hore. Teplota počas cesty okolo 22°C, iba okolo Paríža to bol 28°C a to už bolo cítiť. Okruh cez Paríž bol upchatý a trvalo prejsť ho asi hodinu a štvrť. Z mostov cez miestny potok bolo vidieť hrdzavú vežu a zopár starožitných budov, inak iba samé moderné sklo, betón a železo…  Mýtne až do Normandie vyšlo na cca 50€ a cesta ubehla ako po masle. Na poloostrov kde Vauville je sa nasúvala nízka oblačnosť a postupne zahalila miestne brdky. Kemp som našiel na prvý opakovaný pokus. Nič moc, ale čo už. Dajako to prežijem.
Počas stavania stanu dorazil Thomas, ktorý si prenajal asi 100m od kempu starú pevnosť. Postavená bola oklo roku 1780. Vnútri ale zmodernizovaná. Pozval nás na grilovačku a to sa neodmieta. Tento krát mu manželka dala košom tak zobral zo sebou deti. Keďže sa o pol dvanástej začalo stmievať ukončili sme párty. Zalomil som…

Časť druhá, kemp.


Dnes enem kratce, bo neni čas… Kemp je menšieho rozsahu situovaný tesne pri mori. Zo strany od mora ohraničený dunami a od pevniny nasypaným valom. Kemp je udržiavaný, tráva  a plochy pod stanmi ako na golfovom ihrisku, všade udržiavaná miestna „květena“, každý druhý deň sem jazdí pojazdná pizzeria… toľko chvála. Nedostatky sú absentujúci mišmaš šop, sociálky s malou kapacitou vzhľadom na počet ubytovaných. Kempuje tu okrem nás spústa paraglajderov (čert aby ich vzal, včera ich bol  plný kopec), skajterov a zopár surferov.
PS: ten silný vietor čo lomcuje so stanom ma už serie.
Ešte zopár gýčoviek s kempu.

Časť tretia, východný svah.

Toš dnes som sa konečne dostal na svah, nie že by som včera nebol, ale dnes som aj lietal. Svah sa nachádza na východnom pobreží poloostrova neďaleko dediny Omonville la Rogue. Dopoludnia fúkalo do 12-15m/s, popoludní 5-6m/s. Na svahu sa nás zišlo iba zopár, lebo ostatný mali iba historiky. Stihol som celkom 4 štarty a výborne som si zapílil na pomyselných bázach. Pri jednom z pristátí „k nohe“ (aj tak sa tu dá blbnúť) som to prehnal a vietor ma prakticky zo zeme pretočil do hviezdy a tak som počas obedu opravoval trup. Popoludní pred búrkou som stihol ešte dva štarty. Z dnešným dňom maximálna spokojnosť. Zajtra nadránom sa to má stočiť od západu a tak príde na rad hlavný kopec priamo nad Vauville.

Časť štvrtá, západný svah.


Dnes sa nadránom otočil vietor a konečne fúka od západného mora a tak prišiel rad na západný svah. Ráno som vyštartoval o desiatej na skusy s Eldorádom na nový svah, ale hore na kopci som zistil, že zostalo od včera zapnuté a akumulátor bol podvybitý. Tradá do kempu k nabíjadlu. Našťastie je to 10 minút jazdy. Lifečka som najskôr nabil po článku a potom vybil a znovu nabil v sérii. Medzitým som si uvaril obed a o druhej PM som sa vybral sýty späť na kopec. Dal som dva štarty a kým som sa dostal na radu vietor zoslábol na 5m/s. To už som nechcel s Eldorádom plaziť hranu a tak som si zbehol do kempu po ASH. Stihol som dva asi pol hodinové lety až som bol z toho unavený. Lietať nad morom je paráda. Je to ako na Krížnej na južnom svahu keď je termika a veje z doliny. Akurát tu žiadna termika nie je, lebo more je studenšie ako vzduch a ten sa nemá od čoho prehrievať. Pevnina pod kopcom proste nie je. Už sa teším na ďalšie dni keď sa postupne prepracujem k dreveniciam. Má ale poriadne duť tak neviem…

Časť piata, onania…

Dnešný báječný deň nezačal práve najlepšie. Okolo siedmej zľahka orosilo stany, ale zostalo zamračené a dosť zima. Asi o pol desiatej vyliezlo slnko a Thomas vytiahol model a hodil ho na pláži. Svahoval na asi 5m vysokej vyvýšenine pozdĺž pláže. To vyprokovalo aj ďalších a postupne to tam hodilo zo 5 modelárov. Ja som medzi tým odišel hore na kopec. Počas celého dňa fúkalo 12-15m/s. Vietor bol rovnomerný ako z ventilátora. Dal som dva dlhšie lety a šiel som čosi uvariť. Nosilo to fantasticky a ASH sa nechalo vodiť ako na vodítku.
Medzitým do kempu dorazili čehúni Jindra Stejskal s Vaškom Kolářom, Petr Stejskal, Franta Pop a Roman Šulc. Po obednej sieste som sa vrátil na svah kde už bolo asi 20 pilotov. Vo vzduchu boli asi traja a nikto nejavil záujem štartovať, tak som si to tam dal hodiť. Tento krát to bolo ešte hladšie ako dopoludnia. Výtlak od mora neskutočný. Aj keď je Krížna pre mňa „modla“, toto lietanie nad morom je násobne vyšší zážitok. Neustále sa pretláčanie s vetrom, lietanie 50m pod miestom štartu, nad morom v malej výške, potom stačí pustiť kniple a katapultuje vás to do 100m výšky nad kopcom, skrátka fantázia a som taký spokojný, že keby už do konca dovolenky pršalo tak mám zážitok z lietania… no modelársky orgazmus. Okolo siedmej PM som si dal ešte jeden let a ani sa mi nechcelo po 20 minútach sadať. Zajtra ak nebude pršať príde na rad Jánošík.
Teším sa ako malý chlapec.

Časť šiesta, Jánošíkovanie

Piatok začína oficiálna časť Rétroplane a tak do auta ráno nakladám Jánošíka. O desiatej som na kopci, skladám model a po príchode na svach vidím, že modelov je na zemi síce dosť, ale kvôli vetru 12-15m/s takmer nikto nelieta. Už cestou od auta k svahu som videl že sa nesie jedna „rozobraná“, ale opraviteľná  päťmetrovka, škoda. Pripravil som jánošíka na odhod. V takomto vetre bolo k odhadzovačovi zapotreby ešte zopár pridŕžačov. Odhod bol úspešný a vychutnával som si let nad morom či oceánom, ako kto chce. Prenikavosť Jnošíka proti vetru je výborná, je obratný a dobre drží stopu. Presne reaguje na kniple. Vodil som ho tesne nad hranou a zopár krát som ho potlačil aj dolu k moru. Po asi 15 minútovom lete som pekne pristál. V takomto vetre lietalo iba zopár odvážnych, možno desať,  a ku podivu sa do luftu dostal aj druhý slovenský vetroň Frantove Šidlo. Po pár minútach vyskúšal premet a chytilo ho to. Vykreslil ich niekoľko. Bolo na ňom vidieť, že si let užíva. Na kopci som strávil asi 4 hodiny až som po treťom lete šiel na pristávanie, urobil som rýchlu zatáčku po vetre a asi z 80m výšky som začal vyklesávať. Keď už som myslel že pekne dosadnem fúklo tak, že Jánošík z výky asi 15m vycúval asi 100m dozadu a sfúklo ho do závetria.
Škody našťastie nie sú veľké a do Retroklání by mal byť pripravený k letu. Lietanie nad morom s nim však stálo za to a užil som si to.

Večer bola tradičná piatková výstava trupov a Ápero. To už Pražáci mali popoludňajšiu šichtu a pokračovali v dokončení stavby Frantovho tandemu. :lol:

Časť siedma, Rétroplane 2017 – sobota

Cez víkend som nestíhal tak píšem až na hoteli v Nemecku cestou domou. V sobotu opäť fúkal silný vietor. Zrána 10m/s a postupne silnel. Na celý deň boli predpovedané prehánky a tak som sa rozhodol, že budem iba zaznamenávať. A dobre som urobil. Do vzduchu sa chceli postupne dostať rôzne poletuchy s obdobia do r. 1925 a tak to aj dopadlo. Poškodených modelov nebolo málo. To však neplatilo pre Tandem Frantu Popa. Zálet „ohňom“ prebehol na výbornú a model lietal podobne skvele ako jeho predloha. Predloha bola držiteľom svetového rekordu za let dlhý cez 8 hodín… Večer sa opäť konalo tradičné Apero v budove miestneho aeroklubu.

Časť ôsma, záver…

V nedeľu vyšla predpoveď na jedničku, počas celého dňa slnečné počasie, teplota do 21° a vietor 6-8m/s kolmo na svah. A boli to opäť letecké orgie. Lietalo všetko čo sa do vzduchu hodilo. Na radu sa dostal aj môj Dessauer. Na svahu kupodivu lieta perfektne, diametrálne inak ako v aerovleku. Krásne držal stopu, prnikavosť proti vetru výborná až nečakaná. Posledné pristátie som opakoval zo 5 krát čo som bol stále dlhý aj keď som si zaletel ďaleko a nízko za kopec. Brus jednoducho nebrzdil… Urobil som štyri či päť štartov. Dessauer brúsil hranu ako efko. Aj ostatný si z chuti zalietali a lietali by sme až do tmy, keby sme nemuseli ísť o siedmej na záverečné vyhodnotenie. Tam sme sa dozvedeli, že minimálne budúci rok Rétroplane nebude. Vincent povedal, že mu dochádza inšpirácia, chýbajú spolupracovníci na organizáciu a chce si odpočinúť. Nezostáva nič iné ako jemu a jeho manželke Jöelle poďakovať za organizáciu 13tich ročníkov s ktorých som sa ja mohol zúčastniť na šiestich.

Cenu za najkrašie prevedenie modelu do roku 1925 dostal Vincen B. za jeho dvojplošný Fokker FG-2. Zlaté rebro za modelársku činnosť dostal kamarát Johannes Vannahme z Nemecka. Gratuľujem.
Z hľadiska lietania bola toto moja najlepšia akcia v zahraničí. Predbežne sme sa dohodli s Čechmi a Nemcami, že ak sa nebude konať Rétroplane, tak sa tu vyberieme súkromne a urobíme stretnutie priateľov makiet a svahového lietania zhruba v tom istom termíne ako tento rok. Dúfam, že nebudem jediný so Slovenska. Normandia sa s nami rozlúčila o 22:05 krásnym západom slnka. Prvý krát za osem  nocí slnko neprekryl mrak.
V Pondelok ráno som sa pobral domov plný zážitkov s lietania nad oceánom.

Fotoalbum

Laco

Laco

More Posts - Website

Follow Me:
Google PlusYouTube