Na akcii
10. Grossmodellflugtage 2008 som bol ako divák a akcia to bola parádna.
Modely, zázemie, občerstvenie, TOIky... skrátka všetko. Dokonca aj ceny
v stánkoch boli pre našinca veľmi prijateľné.
Tento rok som po prvý krát som zavítal do nemeckého Lehrte ako pilot.
Cestu som si rozdelil na dve etapy. Prvých 450km
bola cesta ku Karlovi Honda-Prokopovi do Českej Lípy, kde sme s
mechaničkou so štvrtka na piatok prespali. V Piatok sme
vyrazili okolo dvanástej smer Lehrte. Na letisko sme dorazili
po bezproblémovej ceste okolo 18:30. Hneď sme sa
zakempovali a pridali sa k ostatným členom skupiny WWI
cirkus. Posledný dorazil Kamil. Na akciu sme teda
prišli 11 piloti plus pyrotechnik s manželkami, priateľkami a deťmi,
ktorí nám robia pomocný personál a sú plnohodnotnými členmi skupiny.
Večer sme si tradične sadli k stolu a pri vínku sme oslávili Kamilove narodeniny a pustili sme sa do
debaty, ktorá trvala tradične do neskorých nočných hodín.
V sobotu sme sa prebudili do krásneho slnečného dňa a po raňajkách,
ktoré pripravil usporiadateľ sme začali s prípravou modelov a postupne
ich odťahovali na stojánku. Naša skupina tradične zabrala značnú plochu
z celkového priestoru vyhradeného pre modely.
Vystúpenie sme mali naplánované na 15:30 a tak bolo veľa voľného času,
ktorý sme využili rôzne. Tí ktorí ešte po toľkých tohtoročných akciách
dokázali sledovať vystúpenia modelov boli na ploche, niektorý sa túľali
po ploche so stánkami a iní odpočívali v kempe či pospávali.
Hodinu pred vystúpením sme mali tradičný brífing skupiny a 15 minút
pred štartom začala príprava pyrotechniky na ploche .
Na štart sme boli pripravení 11 piloti, ale Karlovi Lutzovi sa
nepodarilo naštartovať motor a tak sme vzlietli iba desiati. Ja som
odštartoval ako posledný a už po tridsiatich piatich sekundách som bol
opäť na zemi. Nebolo to ale klasické pristátie, ale precedenie
Nieuporta 11 cez stromy. Neodhadol som vzdialenosť medzi kulisami a
stromami a hneď prvý strom bol osudný. O pár
minút sa zastavil aj motor aj na Pape Lutza ml. a efektným
pristátím pomedzi stromy sadol na plochu letiska. Celkový dojem z
vystúpenia bol dobrý a diváci ho ocenili dlhým potleskom. Potlesk som
si vyslúžil aj ja pri odnášaní trosiek Nieuporta. Navečer
sa začala mračiť obloha a tak som všetky použiteľné časti zabalil a
schoval pod prístrešok. Tentokrát večer nemal nikto narodeniny, ale
Ozzy bol povýšený na kapitána a tak bolo zas o "čom" rozprávať do
polnoci. V nedeľu ráno už nebol tak príjemný pohľad na oblohu, lebo
silno mrholilo až do desiatej hodiny, krdy sa mrholenie zmiernilo a
prvý odvážlivci odštartovali svoje ukážky. Keďže počasie nebolo nič moc
a nemal som čím lietať, tak som sa rozhodol pre cestu domov. Druhý
let v nedeľu chalani odlietali deviati a naša skupina opäť bodovala.
Tento krát sme dostali cenu za najrealistickejšiu ukážku. Vyrazili
sme o dvanástej a v Českej Lípe sme boli o osemnástej. Cestou nás
asi 50km pred Drážďanmi zastihla obrovská búrka, ktorá prešla do
5 minútového krupobita. Na dialnici bola súvislá 5cm vrstva vody
zmiešaná s konármi lístím a rastlinami, lebo silný vietor lámal kríky
okolo a tak sme pokračovali v jazde iba tí najodvážnejší. Karel
nám pripravil večeru (teda jeho dcéra) a o hodinu a pol sme
pokračovali v ceste domov. O necelé dve hodiny sme vchádzali do Prahy,
keď som spozoroval divné zvuky. Zrovna sme prechádzali okolo
terčov ktoré zužovali diaľnicu kôli oprave a tak som
tam zastavil a šiel na kontrolu. Pneumatika na vozíku bola strelená a
zostali s nej už iba dva boky s kordami. K najbližšej čerpačke boli dva
kilometre a tak som sa presunul pomaly po krajnici tam. Začalo
obvolávanie kamarátov pražákov, servisiv a márne jazdenie po Prahe.
Všetky pneuservisy s nálepkou NON STOP boli samozrejme zavreté. A tak
som sa vrátil na čerpačku a zavolal Óbrstovi, že kde sa nachádzájú na
ceste z Lehrte. Bioli ešte pred prahou, ale bohužial pneumatiku
potrebných rozmerov nemal a tak mi dal kontakt na Michala
Cimbůrka. Šťastie sa na mňa usmialo, lebo on koleso správnych rozmerov
mal doma. Bol ešte pred Prahou a tak som musel počkať až dorazí domov,
vymení tátoša, nájde ma a privezie mi koleso. Na miesto činu dorazilo
asi pol hodinu po polnoci. Patrí mu za ochotu veľká vďaka. Bez jeho
pomoci by sa mi nechcený pobyt v Prahe ešte dosť pretiahol. Koleso som
vymenil a konečne vyrazil domov. Na polceste medzi Prahou a Brnom
dorazila na mňa únava a tak som odbčil na odpočívadlo schrúmnuť si. Domov sme dorazili o 6:30 v pondelok ráno. Napriek smole ktrú som mal po celý víkend hodnotím túto akciu ako vydarenú,
