Tento rok som sa opäť zúčastnil stretnutia prevažne elektromodelárov na ďalekom východe. Tak
ako po minulé roky opäť nebanujem cestu 2x393km. Cestou cez
Rožňavu som pribral do konvoja Gabiho Szaba, ktorý mal v aute naloženú
jeho tohtoročnú novinku Jak 55 180cm. Na miesto činu sme
dorazil v piatok po 16tej hodime. Po zvítaní a asi polhodinovej
debate dorazil aj jeden z hlavných bodov prvého večera a to pečené
koleno... Šaľené vychodňare opäť nesklamali a koleno bolo výborne
pripravené a hrozivo jedlé. Aby sa lepšie kĺzalo do žalúdku na pomoci
boli Tokajské odrody suchého a polosladkého Furmintu. Akcie
sa tradične zúčastnili aj modelári zo severnej moravy pán Raška
starší, JuroTinka, Láďa Knébl, Franta Machač, Víťa Gybas, Josef Michna,
Jirka Hřivnáč a tí na ktorých som si nespomenul nech mi odpustia.
Šaľenych bulo veľo a ani ich šicke neznam. Toten Pilotek Materna,
Major, Maťo Maťaš, Rc pilot Jan a ine.... Prvý večer som odpadol ako jeden z prvých. Dlhá cesta si vybrala svoju daň a okolo jedenástej som šiel spať. Ráno
sme sa prebudili do pekného dňa a po raňajkách sme sa prepravila na asi
7km vzdialené letisko. Tu nastal problém. Síce sme si vychutnali
maketový štart, let a pristátie Čmeliaka, ktorý postrekoval polia
s repkou, ale museli sme zmeniť letisko. Mejdžr zavelil útok na letisko
v Trebišove. Letisko je asfaltové bývalé práškarske a dojem z dlhej
dráhy kazili pneumatiky ktoré lemovali obe strany dráhy do výšky 3/4
metra. Zaujali sme parkovacie miesta a začali sme skladať modely.
Opäť mi to trvalo najdlhšie. Niektorých už nebavilo lietať a ja som
ešte stále skladal môjho nového Nieuporta 11. Montáž mi predlžovali
všadeprítomní paparazzi.
V rýchlosti skladania sa na peknom druhom mieste od konca umiestnil Juro Tinka so svojim Kalininom
Kto
začal lietať ako prvý neviem, lebo prvých 45 minút som bol omotaný
lankami. Všimol som si až chvíľku z letu Rc pilota Jána z jeho Edge 540
Keď skončili z letom sólisti oblohu zaplnili elektrovetrone.
... keď Frici popreháňal svoju letku
...
dostal som sa na raduju aj ja. Let bol dobrý (veď ma tuším aj ktosi
pochválil), ale pristátie bolo s presadnutím asi z metrovej výšky. Druhý
let som chcel lepšie pristáť a tak som zvolil väčšiu pristávaciu
rýchlosť. Ale asi som to prehnal a keďže sa všadeprítomné pneumatiky
blížili veľkou rýchlosťou, tak som pristátie ukončil harakiri hodinami.
Našťastie som si iba odrel poťah na spodnom krídle a oprava doma trvala
cca pol hodinu.
Vzorové medzipristátia a pristátia nám ukazál Juro s jeho sedem motorovou K-7
Všade sa robili skupinky kde jedni ohovárali idruhých...
Lietalo
sa takmer až do devätnástej hodiny a ja som stihol rozobrať a
zbaliť hadraplán asi 5 minút pred tým ako dorazil nad letisko obrovský
čierny mrak
Aspoň mi umylo čelné sklo cez ktoré takmer nebolo vidno, lebo na ňom bola zbierka všetkého možného hmyzu. Po
dorazení do kempu na nás čakala vídatná večera a potom opäť posedenie
pri Tokajskom. Tentokrát som už vydržal do konca a akciu sme zakončili
tesne pred polnocou.
V nedeľu ráno po hemendexe sme sa rozlúčili a rozpŕchli sa domov. Už teraz sa teším na máj 2011, lebo u šaľenych je najlepšie.
