Po minulotýždňovom súťažení v slabých podmienkach prišlo na rad lietanie v stredných podmienkach. Nelietali sme síce v tričkách na bubliny, ale v chlapskom prostredí, chlad, vlhko, vietor.
Na Gugel som dorazil po trojhodinovej jazde ako prvý o 11:15. Celou cestou svietilo slnko a až posledný kilometer ako som sa blížil k cieľu sa na mňa zvalila nízka oblačnosť. Po príchode na miesto som si teda urobil siestu, dobehol zmeškané raňajky a čakal som kedy to prejde. Ako druhý dorazil Zdeno s Majsterkom (podľa fám najlepším slovenským pilotom F3F). Ja si myslím, že súčasný najlepší zostal v Prešporku… :lol: Nakoniec dorazil Bobik a Rudy. Oblačnosť sa začala dvíhať a ja, Rudy a Bobik sme stihli prvé skoky. Bobika ale stlačila na zem opäť prichádzajúca nízka oblačnosť a tak sme si mohli dať zajden.
Po polhodine sa oblačnosť zdvihla a mohli sme začať lietať. Asi hodinu boli podmienky slabé, ale podľa Majsterka stále lepšie ako pred týždňom, potom sa začali zlepšovať až kým po pätnástej sa to ustálilo a mohli sme naplno trénovať, Vietor sa ťahal z doliny a napriek takmer žiadnej termike mal dobrý vznos. Šaľeňaci odišli ešte v tom „horšom“ ako prvý. Ja som si to užíval do 17:30 kedy som odštartoval posledný let a Majsterko so Zdenom tam vydržali blbnúť až do tmy.
Bola to studená, ale pjekná štace a s podporou čerstvej kávy a čaju s bobikovou pálenkou sa to dobre znášalo.
Lecgou Kojšovka open.

Laco

Laco

More Posts - Website

Follow Me:
Google PlusYouTube