Po takmer 6 mesačnej stavbe s prestávkami konečne prišiel deň D. Luňáka by som rád zobral na akciu Podzimní Raná, ale bez záletu by to bolo riziko precestovať 400km. O vlekárov je vždy núdza a tak zhodou náhod sa mi vyskytla možnosť zalietať Luňáka na akcii Odry v Hranicích.

Prvý vlek prebehol štandartne kľudne a vypínal som sa zhruba v 300m aby som mohol trimovať. A veru bolo treba tlačiť. Po vytrimovaní  let prebiehal kľudne a skúšal som pádovku, reakcie na všetky možné plné výchylky, doladil som klapky a mix výškovky do klapiek a po pár minútach som pristál. Po úspešnom prvom lete a pár gratuláciach sme to všetko zapili po jednom malom kalíšku jabĺčkovice. Doložil som do nosa asi 250g olova a šup na druhý let. Ukázalo sa ale že problém asi nebude v ťažisku, ale aj v príliš veľkom uhle nastavenia krídla. Luňák pri normálnych rýchlostiach letí rovno, ale pri vysokých (potrebných na akrobaciu) začne stúpať. Zmena uhlu pridvihnutím nábežky VOP bude ale až domáca úloha. Druhý let som si už viac vychutnával a tak v treťom som mohol vyskúšať aj dajakú tú kostrbatú akrobaciu. Viac menej som ale stále skúšal reakcie modelu. Pravdepodobne bude treba ešte model naložiť aspoň kilo, dve do ťažiska aby získal väčšiu dynamiku. Letová hmotnosť je teraz 11450g a plošné zaťaženie 69g/dm2, čo nie je pre model v mierke 1:2,8 veľa.
Vo 4,5 a 6 lete som viac menej skúšal let v termike, kde som skúšal „zaklapkovať“ krídlo. Pri vysunutí vztlakových klapiek asi do 6° sa model tváril najviac vo svojej koži  a dlho si dokázal držať výšku a občas ju aj získať. Pri každom pristávaní som skúšal reakcie na brzdy a mix Butterfly.
Prvá letová hodina ukázala, že Luňák je nezáludný, nechá si aj pri malých rýchlostiach šiahať do riadenia a dúfam, že po doladení sa časom naučíme dajakú tú akrobaciu.

Zatiaľ som s modelom veľmi spokojný a dúfam, že tak zostane ešte na veľa rokov.




Laco

Laco

More Posts - Website

Follow Me:
Google PlusYouTube