Opäť prešiel rok a my sme sa stretli na horskom hoteli Kráľova studňa. Počasie a hotel boli zabúkované rok dopredu a tak to opäť krásne vyšlo.
Ja som tentokrát dorazil na hotel ako prvý ešte vo štvrtok dopoludnia. Postupne prichádzali Milan Hanzl, Jindra Marek, Honza Kiš, Thomas Ferchlandt, Karel Mrázek a Roger Svatoň. Napriek snahe a super počasiu sa mi nikoho nepodarilo vo štvrtok dostať na kopec napriek tomu že som sa im vyhrážal, že v piatok bude „fičák“. Tak sme aspoň podebatovali. V piatok ráno začali prichádzať ďalší účastníci stretnutia a tí poslední, Pražáci, dorazili až neskoro po polnoci. Celkovo sa akcie zúčastnilo 24 pilotov s príslušenstvom.
V piatok ráno sa prehnala nad Fatrou búrka a pršalo asi do pol ôsmej. Potom sa začalo vyjasňovať a tak sme sa pobalili a poďme ho na turistiku. Na Krížnej sa ešte prvaľovala nízka oblačnosť za podpory vetra 15-21m/s a tak sa po vyjasnení do vzduchu odvážili iba tí odvážnejší. Ja som dal jeden krátky let s ASH 26, Roger prevetral majora Červenku v Andělovi a Honza Rudolf celokompozitovú Libellu. Popoludní dotiahol svoj vozík na Krížnu aj Honza Kiš a ten neodolal pokušeniu preletieť svoju 5 metrovú Minimou, bohužiaľ po pár preletoch a jednej nevydarenej zatáčke po vetre skončil v rotore a model sa mu podarilo zaparkovať v doline pri salaši asi 300 výškových metrov pod vrcholom Krížnej. Pri behu na záveternú stranu s vysielačom v ruke skočil do diery a odniesla si to noha. A tak ma Ľudo zvolil za asistenta záchrannej akcie. Pridala sa nám aj Honzova priateľka. Dolu sme zišli chodníkom takmer kolmo dolu. Model na tú všetkú hrôzu vyzeral celkom dobre. Trup a výškovka boli bez viditeľného poškodenia a náraz poškodil iba koncové a počiatočné rebrá štvordielnych krídel. Ja som si dal do ruksaku trup a Ludvík s Honzovou priateľkou si podelili krídla. Už pri zostupe dole sa prejavila fatálna chyba, že som si nepribalil na zostup aj minerálku čo som nechal „hore“. Našťastie nad salašom cez cestu pretekala voda a tak som sa trošku posilnil. Späť k vrcholu sme išli okľukou asi 2,5km po ceste a horskom chodníku. Posledných 1,1km po hrebeni od Tureckej bolo pre mňa dosť utrpením. Búrlivý vietor fúkal kolmo na chodník a tak veľký trup a smerovka čo mi trčali s ruksaku so mnou lomcovali tak, že som si musel pod vrcholom dať 10 minútovú pauzu. Ludvík mladými trénovanými nohami to zvládol asi o 15 minút rýchlejšie. Obdiv patrí Honzovej priateľke ktorá stúpala so mnou. Vyšťavený a smädný som dorazil k Honzovi a trup som mu odovzdal. Vypil som všetku minerálku a rýchle cukry mi dodala Erikova manželka v podobe tyčinky. Ďakujem. To už boli na kopci takmer všetci, ale vzhľadom na silný vietor sme sa pobrali na hotel. Posedeli sme do pol noci a v sobotu ráno sme sa prebudili do slnečného teplého dňa. Po raňajkách krátky brífing a už sme opäť turistikovali na svah. Ja som mal v pláne zobrať Jánošíka, ale svalovica ma presvedčila, že bude stačiť aj ASH. Vietor v sobotu fúkal 5-8m/s a v spojení s krásnym slnečným dňom nám pripravil krásne polietanie. Boli aj dajaké menšie poškodenia pri pristávaniach, ale nič čo by nebolo opraviteľné. Odlietané na tento rok má aj Náčelník. Dal jeden štart a dva pololety. Ani raz nepristal, je to skrátka mazák, svahár. Pekné lety vrátane akrobacie s ASH predviedol Mac, majestátne boli prelety Milanovho Šohaja – pastva pre oči. Erikove prelety s autobusom na plnej rýchlosti vzbudzovali rešpekt. Jeho KA4 pískala ako keby mala turbínu. Honza Rudolf ukazoval limity jeho celokompozitovej Standart Libelle, ale aj krásne lety s KA3. Honza Kiš napriek zraneniu z piatka vyšlapal hore aj v sobotu a predviedol sa s krásnym Krajánkom. Určite si nespomeniem na všetkých, ale aj tento rok bolo na svahu kopec krásnych modelov a piloti predvádzali čo v nich je. Myslím, že všetci si polietali do sýtosti a všetci mohli byť spokojný. Snáď okrem Óbrsta ktorý bol s poletovania jeho nádhernou samodomo maketou PWS 101 unudený a z turistiky unavený. :mrgreen: Nie že by som aj ja nebol unavený, ale mňa svahovanie napĺňa a bolesť cítim až ráno…  Po večeri sme si popozerali kto čo nafotil, zhodnotili deň a opäť sme sa prerozprávali až takmer k polnoci.
Najsilnejší a najnadržanejší  jedinci si výstup na svah zopakovali aj v nedeľu. Mne to už však svalovica nedovolila a bol som rád, že som sa pohyboval ako vojnový invalid…

Špeciálna vďaka patrí Vojtovi Stupákovi, ktorý obehal ochranárov na správe, fotil, točil… Ďakujem(e).

Za mňa opäť „pjekná štace…“

Ďalšie fotky: Vojto, Roger, Jirka Pavlík, Adam, Thomas,
Ďalšie články: Roger, Vojto, Jirka,


 





Laco

Laco

More Posts - Website

Follow Me:
Google PlusYouTube