Po dlhých týždňoch bola predpoveď počasia na víkend minimálne priaznivá. Na sobotu predpovedali jasno a vietor JV 7-10m/s a na sobotu malú oblačnosť JV 7-15m/s. Ešte vo štvrtok odoslal Luděk kuriérom pozvánky kde stálo „v sobotu lietame na Peckovej – juh“. Priznám sa, že som to očakával a tak som bol pripravený. V sobotu ráno som si privstal, porobil domáce práce, navštívil potencionálneho zákazníka, naložil proviant a tradá na kopec. To som ale ešte nevedel kam. Na Lysicu pri Bošáci sa chystali Lubo, Bene starší a Kromholc, Paščekári a jeden österreicher na Peckovú. Šiel som smerom na Lysicu, ale v Bošáci sa takmer ani lístok nepohol, tak som sa otočil a vyrazil na kopanice. Sledovanie posledných lístkov na stromoch veľké šance na lietanie nedávali a až po koniec Starej Turej to nevyzeralo s vetrom dobre. Až po vylezení na kopec pred Hrašným, čo je vzdušnou čiarou 15km od Peckovej, sa stromy začali hýbať. Keď som dorazil na Turbulátor, tak tam už paščekári a Rakúšan Alfred boli a slušne fúkalo. Vybalili sme nádobíčko, poskladali modely a šlo sa trénovať. Luděk s Ferom postavili bázy. Fero pridal k meraču nový zvukový modul s hlasovým počítaním. Zatiaľ bez zosilňovača. Asi dve hodiny sme poletovali len tak bez merania. Ja som bol na Turbulátore po prvý krát a tak som si dal cvičný let, blúdil som po oblohe a hľadal kde asi kopec nosí. „Chytil“ som sa v strednej výške pred kríčkami a chvíľu som tam celkom slušne pílil. Potom sme začali meraný tréning, tri kolá na jeden let. Ja som viac menej celú dobu hľadal správnu dráhu letu a nenašiel. Teda 2x sa mi to podarilo, ale časy som si pokazil netrafením bázy. Tento krát mi to dôchodci natreli. Napriek obavám s pristávania na Turbulátore, ktoré sa šíria svetom, sa mi tam pristávalo celkom dobre. Prvé kolá som márne hľadal vzduch pred kríčkami, kde ma to predtým nosilo, potom som sa pomaly sťahoval pred kríčky, ale nikdy to nebolo bez chýb a tak časy dopadli tak ako dopadli. Na prvého Alfreda som stratil na 12 kôl úctyhodných 1608 bodov a ani raz som nezaletel pod 50 v podmienkach čo boli, čo je osobná hamba.
Tréning sme ukončili o okolo pätnástej, lebo ja som sa ešte musel dostaviť na pol šiestu do Rajeckých Teplíc, kde kamarát modelár oslavoval päťdesiatku. Oslava prebehla na úrovni, vo všetkej počestnosti v peknom prostredí u Mlynárky. Domov som sa vrátil po polnoci, lebo som si musel dať cestou späť na diaľnici pri Ilave šlofíka, bo hrozil mikrospánok.
V noci som sa dočítal na stránkach F3X, že sme vlastne „zatvárali Turbulátor“. To som nemohol dopustiť a tak som sa dnes po nedeľnom obede opäť vydal na Myjavské kopanice. Najskôr som sa ale opäť uistil či nikto nelieta na Lysici. Nelietal, lebo tam fúkal čistý východ.
Na Turbulátore fúkalo 12-15m/s VJV takže dosť z ľava. Napriek tomu som si dobre polietal, ale na bázy by to dnes asi nešlo. Pravá strana chvíľami doslova zhadzovala, ale zato ľavá tá katapultovala. To ma celkom bavilo. Pri poslednom lete som skúšal pristáť sprava a tak som sa nechal sfúknuť na pole. Model je našťastie celý, ale pravdepodobne si to odniesli prevody na serve jednej klapky, ktoré som neskoro zavrel (edit: preskočilo to iba na červíku, takže po dotiahnutí opäť funguje). Na spodku jednoho krídla je pár škrabancov od kamienkov čo sú na povrchu po sejbe.
Tento víkend z modelárskeho hľadiska hodnotím ako veľmi vydarený.
Na koniec sa Ferovi ospravedlňujem, že som mu odomkol Turbulátor a kľúče zahodil, veď čo keby ešte prišla „babia jeseň“.


 


Laco

Laco

More Posts - Website

Follow Me:
Google PlusYouTube