Na tohtoročný PC 2023 sme sa zo Slovenska vybrali Ja, Robo, Fero a RepreMiloš.
Zobrali sme to ako dovolenku a tak sme vyrazili týždeň dopredu, v nedeľu po 16tej hodine. Do prvej našej destinácie Grenoble sme dorazili  po 1395km ceste v pondelok predpoludním okolo desiatej hodiny. Prešli sme bez zastávky okolo nášho ubytovaniu a karavanu som doviedol do oblasti Col du Glandon. Všade vôkol bolo zamračené, popŕchalo, ale tu bolo okno a hlavne pofukovalo. Vybrali sme modely a krátkym výšľapom sme sa dostali na svah kde sa lieta. Stihli sme asi po dva lety kým sa oblačnosť nepriblížila a k autám sme zišli už za mierneho popŕchania. Prvá misia splnená. Polietanie v krásnej horskej scenérii bolo balzamom na dušu po dlhej ceste. Zišli sme do doliny, kde sme boli ubytovaní, vybalili sa a kuli plány na ďalší deň. Družná debata pokračovala do neskorých nočných hodín. Fero sa prejavil ako správny parťák a nebolo mu nič cudzie ako za mlada. 
Podľa smeru vetra bol plán na utorok jasný, asi hodinu vzdialený Puy de Manse. Všetky tieto kopce som doposiaľ poznal iba s Pierových fotiek a vídeí. Skutočnosť a hlavne scenérie predčili očakávania. Ráno, keď sme vyšľapali na svah po asi 50° sklonenej lúke, sa ešte dvíhala hmla z dolín, ale náš kopec bol čistý a začalo sa lietať. Spočiatku v slabších podmienkach ale tie sa stále zlepšovali a pri západe slnka sa nám ani nechcelo ísť dolu. Večer sme opäť preberali zážitky s lietania. Prišlo nie len na jedlo, ale aj na reči o ňom. Zomrel repreMiloš a narodil sa Gurmán. Pohostil nás kvalitnou francúzskou čokoládou, porozprával o francúzskych syroch a víne.
Deň tertí, výlet  vyšiel na asi najkrajší svah vo Francúzsku Col de Faisses vo výške 1750mnm pod vrcholom Grande Tête de l’Obiou. Predpoveď počasia nebola veľmi dobrá, ale malo byť jasno a tak sme to chceli aspoň vidieť. Cesta pod vrchol bola asi 10km po lesnej spevnenej ceste až k parkovisku. Vyšli sme z áut a vietor milo prekvapil. Napriek tomu, že sme boli v závetrí niekoľko desiatok metrov pod úrovňou miesta kde sa lietalo, fúkalo cca 6-8m/s, Motoráčky teda zostali v aute a šlo sa trénovať s oštepmi. Výšľap na miesto lietania trval cca 30 minút vychádzkovým tempom. Ja som si vybral asi o 500m dlhšiu cestu a Fero, Robo a Gurmán šli strmším chodníkom po lúke. Nádherné výhľady po okolí, nádherné lietanie v obrovských rýchlostiach, svahový raj. Lietanie sme si opäť užívali takmer do západu slnka. Večer bolo opäť o čom rozprávať.
Vo štvrtok sme sa už vybrali do Quillanu neďaleko miesta súťaže kde sme mali objednaný dovolenkový dom pre 7 osôb. Cestu do 533km vzdialeného Quillanu sme si spestrili zástavkou pri mori neďaleko Béziers. V dome sme mali byť ubitovaný aj s Čechmi Tomášom a Filipom, ktorí cestovali spolu s Jurekom Kapučínom Mataczynom. Tí však mali smolný deň a ich cesta sa skončila na diaľnici pred Lyonom. Na Jurekovom Jeepe sa porúčali štifty na prednom kolese a začala zábavka s asistenčnými službami a odťahovkou. Nakoniec si po odtiahnutí z diaľnice museli zháňať nocľah a peripetie pokračovali na druhý deň. Oprava v nedohľadne a tak si na druhý deň prenajali auto a vybrali sa za nami a na súťaž. Dorazili k nám v piatok pred polnocou. Samozrejme prišiel na rad zvítavací ceremoniál po ktorom sa šlo spať.
My sme ale súťaž začali už v piatok ráno na skalnom útese pri Saint Ferriole. Pred brífingom bola na svahu ranná káva, croissanty. Lietať sa začalo po 12:30 a odlietali sme 4 kolá za premenlivých podmienok. Nám, mne a Ferovi sa príliš nedarilo a deň sme ukončili na 38 (Fero) a 42 (ja) mieste. Robo bol na 25 a Gurmán 29 mieste. Na svah sme si ale postupne začali zvykať a v sobotu bude predsa iný deň. Nad skalným útesom je lietanie diametrálne iné na čo sme zvyknutí z našich podmienok. Základ sú dobré „húpačky“ a bez nich to nejde. Robo z nás húpe najlepšie a to sa prejavilo aj na časoch. Gurmán večer mal dôvod na radosť a doberal si ma, že ma prelietal. Prišla na rad aj poznámka o plieskaní biča.
V sobotu sa ráno o deviatej začal druhý letový deň kde mali svoj vlastný challenge Jurek, Filip a Tomáš, lebo už strácali 3 kolá a jedno škrtacie. Interný súboj nakoniec vyhral Filip. Robo po odlietaných 10 kolách nakoniec skončil na 21 mieste, mne sa podarilo poskočiť o pár miest na 32 miesto, Gurmán spadol na 40 miesto a Františko kopec vôbec nesedel a skončil 41. Škoda, že u nás nemám v okruhu 500km žiadny klif a teda nemáme kde trénovať húpačky pred nosom a „drsný“ štýl lietania tesne nad skalou, ktorí predvádzali top piloti.
V nedeľu nefúkalo a súťaž bola ukončená okolo dvanástej hodiny. Suverénnym spôsobom vyhral Sebastian Lanes s náskokom 590b pred mladým Hugom Escobarom a 650b pred tretím Lucasom Gaubatzom. Piloti sa rozpŕchli domov. My sme sa vybrali späť na chalupu, kde rozlúčkový večer pripravil Jurek a Česi. Bravčová krkovička vo forme stejkov mu vyšla na výbornú.
Domov sme vyrazili v pondelok ráno po siedmej hodine a po 24 hodinách v aute sme si s Robom dali kávičku u más na pmpe. Jurek zostal vo Francúzsku a bude minimálne do konca týždňa čakať na opravu auta.
Napriek dosiahnutým výsledkom to bola vydarená štace a dúfame, že na budúci rok si to opäť zopakujeme. Konec hlášení. 
Výsledky:
Ako to videl Tomáš:
Moje fotky:

 

Laco

More Posts - Website

Follow Me:
Google PlusYouTube

https://www.elektromodely.sk/wp-content/uploads/2023/09/IMG_20230919_191732-640x361.jpghttps://www.elektromodely.sk/wp-content/uploads/2023/09/IMG_20230919_191732-200x113.jpgLacoAkcie, súťažeF3FNa tohtoročný PC 2023 sme sa zo Slovenska vybrali Ja, Robo, Fero a RepreMiloš.Zobrali sme to ako dovolenku a tak sme vyrazili týždeň dopredu, v nedeľu po 16tej hodine. Do prvej našej destinácie Grenoble sme dorazili  po 1395km ceste v pondelok predpoludním okolo desiatej hodiny. Prešli sme bez zastávky...Svahové lietanie